Depersonalizace,derealizace -život jako

caute vsetci,chcem reagovat na Ivanov prispevok ja neviem pri mojich stavoch ovladat obrovsky strach, ktory mi automaticky naskoci takze pohoda klidek a tabacek neprichadza v uvahu tak porad Ivan co s tym?

...neviem sa zmieriť s tým, že ma obmedzuje v pocitoch.....vraj pôsobím nikedy dosť chladne...trápi ma to. Neviem, či si aj Ty mal takýto problém. Ak áno, ako si sa s ním vysporiadal?

Pohoda, klídek a tabáček....

Pozrite sa. Mám tú istú chorobu ako vy,ale keďže ju neberiem vážne, vlastne sa ma ani nedotýka. Žijem s ňou v symbióze, len keď neberiem veci vážne. Potom sa už netrápite. Trápi sa len ten človek, ktorý niečo berie vážne. Proste sme túto chorobu fasovali a našou úlohou je naučiť sa s ňou žiť v mieri. Prijať ju za svoju. Nemať voči nej nepriate?ský postoj. Ona je silný nepriate?, aby sme s ňou bojovali, preto využime všetky prostriedky, aby sme sa s ňou skamarátili. život je potom ove?a príjemnejší a psychiatra potrebujete tak akurát na to, aby vám raz do mesiaca predpísal citalec a rivotril.

?udia, viem vám pomôcť, pretože som pomohol aj sebe. V prvom rade sa neberte tak vážne. Vlastne nič neberte vážne. Nechajte sa unášať osudom a nerobte si starosti. Ak si prestanete robiť starosti, tak vás prestane trápiť váš stav. K tomu malá dávka rihotrilu a citalecu na večer a to je všetko. K tomu už len nejaká zmysluplná práca na týždeň a je to.

Z liekov mi bolo strašne zle, nevedela som vôbec myslieť, akokeby bolo všetko spomalené, necítila som žiadne pocity, nevedela som pracovať... preto som ich vysadila a znova sa cítim ako človek. Lieky nepôsobia na mňa dobre... bránia mi v bežných činnostiach....
Privítala by som skôr rady typu, vyjadruj svoje pocity, zúčastňuj sa všetkého čo ťa zaujíma ( aktívne) a pod. Preto pýtam, čo pomôže okrem liekov?

Pro IM- nema cenu se trapit, urcite bych Ti doporucila leky, dokazi Ti pomoc, zkonzultuj to s psychiatrem, kteremu veris

Ahojte dievčatá :)
Som rada, že som našla toto forum, mám schizotypovú poruchu, liečbu som odmietla tak s ňou trápim sama...3,5 roka.
Čo mám povedať... niekedy je lepšie niekedy horšie, chcela by som aj naďalej zvládať bez liekov. Bola by som rada, keby ste mi napísali, čo vám pomáha v kritických chví?ach, či nie je niečo okrem liekov, čo dokáže pomôcť? Ďakujem za rady.

Ahoj holky, máte pravdu, k žití to s depersonalizací opravdu není. Moje pocity jsou stejně hrozné jako Vaše resp. jako všech, kdo kdy do tohot fóra přispěli. Je to žití ze dne na den, uléhání se zbožným přáním, kéž by mi zítra bylo aspoň o malinko lépe. Mě teď po letech přeci jen o trošku lépe je, po mnoha jiných preparátech jsme se s paní doktorkou dostaly k zeldoxu - je to antipsychotikum a byl to první prášek , který mě vrátil do reality. sice tak na 70% procent ale díky za ně. Do toho mě kamarádka seznámila s indickým jogínem, který mi doporučil speciální meditační cvičení. Nejdřív jsem se tomu smála, ale pak podle hesla tonoucí se stébla chytá jsem to začala dělat a ač do dneška nechápu, jak je to možné, prostě to funguje. Dnes už jsem tamk na 85% vědomí, tedy z pohledu zdravého člověka nic moc, ale z pohledu toho, jak šíleně mi bylo se raduju. S tímhle už se dá žít, ne plnohodnotně, ale dá:)
Jinak bych se ráda přidala k dotazu Jany a zeptala se Thalie, jak se jmenuje ta kouzelná injekce. Zárove? mi Thalie prozraď, kde jsi se dozvěděla že to není dědičné. Mám totiž děti a to že by měly resp. mohly někdy trpět tak hrozně jako já mě děsí jako velká noční můra...
zdravím všechny Gabča

skúška funkčnosti

Aj ja verím v spúšťač, ale ten istý špúšťač u niekoho stustí a u niekoho nie. Niekto dostane alergiu, niekto nie. Spúšťač je jedna vec,a dispozícia pre spúšťač druhá. Mi máme dispozíciu pre spúšťač, druhý ju nemajú.

Aj ja verím v spúšťač, ale ten istý špúšťač u niekoho stustí a u niekoho nie. Niekto dostane alergiu, niekto nie. Spúšťač je jedna vec,a dispozícia pre spúšťač druhá. Mi máme dispozíciu pre spúšťač, druhý ju nemajú.

Ty nevieš, že bola skôr sliepka až potom vajce? To ste sa v škole neučili? Čo vás v tej škole učia... Ak by bolo skôr vajce, kto by to mláďa ochránil pred nástrahami prírody? Kto by to vajce zahrial?

Ty nevieš, že bola skôr sliepka až potom vajce? To ste sa v škole neučili? Čo vás v tej škole učia... Ak by bolo skôr vajce, kto by to mláďa ochránil pred nástrahami prírody? Kto by to vajce zahrial?

Aj ja verím v spúšťač, ale ten istý špúšťač u niekoho stustí a u niekoho nie. Niekto dostane alergiu, niekto nie. Spúšťač je jedna vec,a dispozícia pre spúšťač druhá. Mi máme dispozíciu pre spúšťač, druhý ju nemajú.

ahoj Thalia som strašne rada že si mi odpisala na moj prispevok, ja som sa sem pozrela až teraz keď mám chvílku vo?no a bola som milo prekvapená. Rada by som sa niečo spytala ? Ja mam aj velký problém niekam cestovať. Napriklad nic mi nie je ale keby som musela pracovne niekam ist,alebo ist na dovolenku tak automaticky sa dostavi pocit depersonalizacie a nepusti ma az kym nejdem domov a vtedy mi nezaberu ziadne tabletky mohla by som ich zjest aj za vagon.Aj toto ma velmi obmedzuje v zivote.Ked som mala 21 rokov doslova som utiekla z dovolenky v Chorvatsku po 2 dnoch co som mala taky hrozny stav. Naposledy som tak dalej bola v Spanielsku ale aj to bola pretrpená dovolenka.Najdalej sa odvažim do Čiech. Ak vieš, poraď ako s tým mám bojovať lebo ja neviem! Zatial čauko Jana.
PS: ak mozes napis ako sa vola ta injekcia pá.....

Ahoj Janka, To čo si všetko napísala sa presne zhodovalo so mnou. Chcem ťa ubezpečiť, že tvoje dieťa to nezdedí, pretože pod?a zdrojov to nie je dedičná porucha. Ja už som vyskúšala všeliakú liečbu, ale takmer nič mi nezabralo, až doteraz, keď mi moja doktorka pichla injekciu, ktorá má predísť tým strašným pocitom derealizácie a depersonalizácie. A ono to fakt zabralo. Konenečne sa cítim ako živá bytosť, ale ten strach je tam stále, či sa to nevráti, pretože mne po určitej dobe všetky tzv. medikamenty prestanú účinkovať. Ale niečo ma táto porucha naučila a začala som sa tomu viac venovať. Ber to tak, že všetko zlé je na niečo dobré a som si tým úplne istá a nepíšem to len tak, prežila som si strašné chvíle, ale vďaka tejto poruche sa mi v živote podarilo viac porozumieť okoliu aj ma to viac posilnilo. Ber to tak, že mi sme fyzicky úplne zdravé aj keď psychicky sa cítiť zle je horšie ako fyzická choroba, ale predsa je to plus. Držím ti palce a keď budeš niečo potrebovař možeš sa na mňa obrátiť. Maj sa krásne!

ahojte,konecne niekto s mojimi problemami ja sa takto trapim uz 28 rokov a skoro stale som uzivala nejake lieky, moja choroba zacala ked som mala 16, tie pocity boli pre mna hrozne, neviem ci len ja tak vsetko prezivam ale nevedela som plakat, smiat sa posobila som uplne zdravo a normalne ale v dusi to bolo peklo na zemi, nikomu s rovesnikov som to nepovedala, lebo rodicia mi tak poradili vraj aby som nebola na posmech.Je pravda ja som sa tiez bala pozriet do zrkadla ze sa nespoznam,stale som opakovala ze sa zblaznim a mala som z toho panicky strach a musela som si stale opakovat svoje meno v duchu aby som vedela ze som to este ja no strasne. Na zaciatku mi lekarka predpisala kvapky chlorpromazin ale to bolo na figu, potom som sa postupne prepracovala k melipraminu, oxazepamu,dormogenu atd. V minulosti ma zachranoval jeden liek na spanie noxyron, vzdy ked ma to chytilo tak po nom sa mi ulavilo. Strasili ma ze ja navykovy ale ja som nato kaslala ked mi bolo zle jak psovi. Potom sa to vyriesilo-prestali ho vyrabat.
Dalej som potom uzivala Rohypnol a ten detto prestali vyrabat. Teraz uzivam toho viac rano oxazepam, sulpirid belupo, desital,
na obed oxazepam, sulpirid belupo,lexaurin
a vecer oxazepam a hypnogen.
pocas mojho trapenia som bola PN najdlhsie v kuse tak mesiac ale navraty do normalu boli velmi dlhe a tazke , stale som pracovala aj pracujem a mam dost narocnu pracu, to som sa popri to este stihla 2x sa vydat a mat jedno dieta, ktore dufam to po mne nezdedi. Najviac so vsetkeho je mi teraz smutno ze volakedy som sa s tymto problemom musela trapit sama keby bola vtedy takato moznost a vysvetlenie co sa so mnou robi velmi by mi to bolo pomohlo.Teraz sa mi Deper... este blysne niekedy pocas dna ale zatial fungujem. Inak mne byvalo tak strasne zle, ze som pomaly musela nechat skolu a na vysoku som sa bala ist takze tato choroba ovplyvnila moj cely zivot a pokazila mi ho. velakrat pocas takych dni som si myslela ze by som ju vymenila za rakovinu , alebo ze chapem samovrahov ak skoncia so zivotom ked prezivaju takyto pocit.
Ale som sa rozpisala ...ale aspom ze uz sa da niekomu napisat.....zatial caute, velmi rada si precitam nove prispevky Jana

Ahojte, už 9 rokov sa liečim na panickú poruchu, ale môj najväčší problém je derealizácia a depersonalizácia. Sú to nepopísate?né strašné pocity a ja už som ve?mi z toho zúfalá, pretože som už vyskúšala ve?a liekov aj psychoterapiu a nič mi nepomohlo. Už fakt neviem čo mám robiť, lebo kvôli tomu sa bojím chodiť vonku a takto sa žiť nedá. ?udkovia moji, neviete mi niekto poradiť? Ve?mi by som to potrebovala, prosííím!

Verte v Boha a život sa k vám navráti ako ku mne!