Depersonalizace,derealizace -život jako

...mám radšej rozprávočky na dorú noc :)

Zajtra bude rozprávočka o bicyklovej duši. Čaute.

Actívia: vážnosť=tragickosť. Neberiem nič tragicky.Okolie ma berie ve?mi dobre, že neberiem nič tragicky. Vytvára im to úsmev na tvári.

Bronzový Džejmsy, reč je o dpdr a ako s ňou vybabrať.

Rozmýš?am nad tým čo hovoríš, vidím v tom zmysel.A to preto, lebo silné citové zážitky zostávajú v pamäti...a tak aj strach a rôzne iné emocie nás formujú , ale ak sa k nemu postavíme s nadh?adom, trochu volnejšie...malo by nás to oslobodiť.
Len to mi v?ta v hlave, ak sa neberieš vážne, okolie Ťa ako berie? Keď niečo povieš berú to vážne?

Může mě někdo přeložit o čem je tady řeč?;-)

Jana, pod?a mňa nieje dobré brať ve?a liekov. Predstav si, že by som ťa stále šteklil. Asi by ti to po čase liezlo na nervy. Najlepšie je lieky brať len na noc. Ved?ajšie účinky počas dňa nemusia byť povzbudzujúce a príliš ve?ká dávka na noc zas nemusí chcieť ráno vstávať.Takže len tak piánko. S citom.

Actívia: tvoj strach je úplne opodstatnený, ale nemusíš sa ničoho báť, nie je dôležité, či sa ti stav zhorší, alebo zlepší, dôležité je, ako sa k nemu postavíš!

Pre správne pochopenie:Slovo vážne je pre mňa synonymom slova tragicky.

Ahoj Ivan dakujem ze si odpisal.Takto by sa to snad dalo brat ale vies ja uzivam dost vela liekov aby som fungovala /pisala som v minul.prispevkoch/mysliš, že by som sa ich mala postupne zbavovať? Inak ja som tiez dlhodoby pacient 29 rokov.A nic som sa za tu dobu nenaucila o svojej poruche-hrozne.Jana

Ivan, vidím, že náš bohaté skúsenosti, oproti tebe som len štvorročná a fakt neviem ako sa k tomu postaviť, tiež mám strach, ale asi iného dtuhu ako jana, bojím sa , že sa mi to bude ďalej rozvíjať.....Ty všetkých tých pár rôčkov zažívaš to isté, alebo to malo nejaký vývoj? ( zhoršovalo sa to, zlepšovalo?)
Možno aj tento môj strach je nerealny, len to potrebujem s niekym vykonzultovať. Nemal si náhodou podobné stavy?

S DPDR žijem už tridsať rokov a kamarátim sa s ňou len chví?ku. Byť s ňou kamarát je ale ove?a príjemnejšie, než naopak.Preto sa s ňou kamarátim. Rivotril a citalec beriem len na noc, malú dávku. Je to asi taká pomoc, ako šteklenie k smiechu. Skúšal som to aj bez nich, ale smiech ma prešiel a ja sa rád smejem.

Actívia: Nekašlem na vás, nemám vás v paži, nie je mi jedno, že na vás pôsobím chladno:proste neberiem nikoho a nič vážne. Ani seba nie. Ak človek neberie veci vážne, je ovela milší a príjemnejší,jak pre druhých tak pre seba. A netrápi ho DPDR, aj keď je jej majite?om.

Tvoj strach je spôsobený poruchou vnímania.Ak by si túto poruchu nemala, nemala by si ani strach.Preto je dôležité, aby si to takto pochopila. Preto neber nič vážne.Tak prestaneš brať vážne aj svoj strach, aj poruchu vnímania.Ak niečo prestaneš brať vážne, prestane ťa to trápiť, aj desiť. Dnes sa DPDR ešte nedá liečiť, ale dá sa úplne minimalizovať jeho pôsobenie na človeka.

Ahoj Ivan, ja myslim že mám strach sama zo seba alebo akoby som to mohla nazvat hrozu z toho ze existujem, kto vlastne som na co som tu na zemi atd......

cau Michale (Snowflake): jak se to vypadá s Tvojí DP/DR, už je líp? Už dlouho jsme spolu nemluvili, já jsem na tom docela šíleně poslední dobou,,, Ahoj. L. z Brna

...a čo si si povedal? :)
a) "Kašlem na Vás"
b)" mám Vás v paži"
c) "je mi jedno že na Vás pôsobím chladno" :)

Alebo si si povedal a),b),c) súčastne:)

Som rada, že si odpísal, dobré je sa "stretnúť" s podobným človekom, aspoň nemám posit, že som na tejto planéte sama.
Vieš, ide mi o to, že keď niekto pôsobí trocha inak, v okolí ho ?udia berú, vlastne neberú....
Vlastne ani neviem, či si mal vôbec takéto problémy.....
A ešte niečo sa chcem spýtať, skúšal si to už bez liekov? Máš stabilnú dávku, alebo ju znižuješ? Môžeš porovnať stav z liekmi a bez liekov?

actívia: prestal som svoju chorobu brať vážne.

Jana , vieš z čoho pramení tvoj strach?

Čau baby. Však som vám písal, že sa nesmiete brať vážne. Vy sa beriete vážne, preto máte problémy.