Depersonalizace,derealizace -život jako
...to si bol vtedy, keď si mal tých 10 rokov?
...a čo si zpozoroval?
Pozri sa. ja som bol u Saveljeva a rozklepal som sa oko epileptik, len som bol pri vedomí.Vô?ou som tomu mohol zabrániť, ale zo zvedavosti som to tak nechal a nestranne pozoroval...
..ako sa to odohralo u Teba? Keď si mal 10 tak to si už určite pamätáš?
Svijaš sa vojal asi..:) ten rus
..ďalej neviem...mám z toho poriadny hustý guláš a ver mi nie moc chutný
...čo sa dialo u liečitela zostalo pre mňa nepochopené...ale cítila som sa ako keby, vštky tie panické strachy zo mňa liezli von.... nevedela som spavať bola som celé dni stresovaná a nakoniec som vyviazla na psychiatrii a odvterdy mám diagnózu....
Vieš čo, ja som nezažil nič také dramatické, čo by nezažili iní ?udia a im nič nie je a mne je, takže si myslím že to je vrodená predispozícia.
Nie, bola to nejaká trilógia o karme a riešení konfliktov z minulosti...
modrá , fialová , oranžová...S...neviem
Pokračuj...
...až sa mi vynorilo niečo, čo mi ve?mi ublížilo... nechcela som tomu
ani veriť...
potom som tomu už nevenovala pozornosť....
...asi rok som sa dostala k jednému liečitelovi, ktorý ma na to naviedol, myslím na tú myšlienku...
Počúvaj, nevolal sa ten liečite? Igor Saveljev?
tak som ukojil svoj hlad...
asi...
....dostala sa mi do rúk nejaká kniha ruského liečitela, ale teraz ma nenapadá meno... jednoducho tam bolo napísané, že ?udom, ktorí nám ublížili treba odpustiť...bla bla bla..bola tam na to nejaká formulka v zmysle...bla bla púšťam Ťa z láskou...bla bla bla
a tak som začala každému "odpúšťať" kadejaké blbosti, ktoré sa mi vynárali v mysli...
de ža vu?
......pravdepodobne som tieto stavy zaživala od skorého detstva, a považovala som ich za normál...
myslela som si, že tento svet sa dá vypnúť , hm ako telka...zdalo sa mi to ako film..:) navyše miestami film , ktorý som už videla :)
dostal som chuť na párok s horčicou. Neviem či si nedám, kým to napíšeš...
Porozprávaj bližšie...
.. nie zatial nemám chaos :)
Reklama
Prvý raz si to pamätám z prvej triedy základnej školy. Pripadala mi ako sen. Potom sme v druhej alebo tretej mali nejaké vystúpenie pre rodičov a dodnes neviem, či to bol sen, alebo skutočnosť. Potom v piatej, keď som bol na futbalovom ihrisku na tréningu, zrazu som videl svet derealisticky.
- Odpovědět
Pošli odkaz