Svatba z lásky,nebo z rozumu?

Ten môj príbeh lásky sa začal po nástupe na VŠ. Mala som 18, on o rok viac. Po 3 týždňoch som s ním prišla o panenstvo, ale stále som si nebola istá či je to láska. Pomáhal mi s učením, bol mojim prvým kamarátom v neznámom prostredí. Asi po dvoch mesiacoch som vedela, že som sa za?úbila. Neskôr som sa dozvedela, že akurát, keď sa zoznámil so mnou, končil inú asi ročnú známosť... Tá za ním stále doliezala, ale on bol k nej chladný. Po intráku sa hovorilo, ze je sukničkár... Aj napriek blbým rečiam, som nepochibovala o našej láske. Skončil VŠ, šiel na vojnu. Ja som tiež skončila VŠ, on sa vrátil z vojny a ja som už vtedy pracovala. On bol zamestnaný u nich na dedine a ja u nás v meste. Vzdialenosť 60km. Ja som mala 2izb. byt, kde som sa už čiastočne aj prešťahovala, on býval u rodičov v dome. Nastal problém, kde sa udomácniť. Nastali prvé vážnejšie hádky. Ja som mu po 3mesiacoch povedala, že buď príde k nám do mesta a nasťahuje sa ku mne, alebo to ďalej nemá význam, že ja nebudem bývať spolu s jeho rodičmi. Povedal mi, nech mu teda zoženiem prácu u nás v meste. Bol to vtedy problém a on asi dúfal, že sa mi to nepodarí. Podarilo. Poslala som prihlášku na jeho meno (aj na svoje), podpísala sa za neho a poslala. Bol pozvaný na konkurz, mne napísali tvrdo, že ženy nepotrebujú... Dostal prácu, dobre platenú. Začali sme zariaďovať byt. Budúca svokra stále čakala na svadbu. No mne sa vydávať vôbec nechcelo, veď načo to mať na papieri. Ale po pol roku začal na mňa tlačiť aj on, že teraz nech ustúpim ja. A tak sa o 3mes. konala svadba. Neviem či z royumu alebo z lásky... Za?úbenosť to už nebola po 6 rokoch, snáď preto, aby som ho nestratila, takže asi z rozumu. Za 4 dni máme 12.výročie nášho zonámemia. Máme za sebou 7 rokov manželstva a krásne 2,5 roč. dieťa. V tomto manželstve som celkom spokojná, až na pár zlozvykov môjho muža. Ale každý má svoje chyby aj ja. Dôležité je, že sa o nás dokáže postarať a viem, že on ma stále miluje. U mňa je to skôr zvyk. To, že ho stále ?úbim si uvedomím až vtedy, keď nepríde načas domov (robí na 3 zmeny) a ja t?pnem, či sa mu niečo nestalo. Zatia? nemám dôvod ho podozrievať, že by behal za inou, radšej to nechcem vedieť, som spokojná takto.

Prosím o váš názor,já jsem se v mládí vdávala z velké lásky a pak ve zralém věku z rozumu.Nestálo za nic ani jedno manželství.Zajímají mě vaše zkušenosti,nebo příběhy vašich známých.